Prečo slivky zhnijú za pár dní, ale sušené slivky zostávajú jedlé týždne či mesiace?

Pri zbere slivky podliehajú niekoľkým prirodzeným procesom, ktoré prispievajú k ich rýchlemu znehodnoteniu:

1. Dýchanie: Ako všetky živé organizmy, aj slivky po zbere pokračujú v dýchaní. Tento proces spotrebúva cukry v ovocí, čím vzniká energia a oxid uhličitý. Výsledkom je, že slivky zmäknú a ich chuť sa časom mení.

2. Výroba etylénu: Slivky počas dozrievania uvoľňujú aj plyn etylén. Etylén je rastlinný hormón, ktorý reguluje dozrievanie ovocia a starnutie. Urýchľuje rozklad bunkových stien a podporuje zmäkčenie, zmenu farby a rozvoj chuti.

3. Mikrobiálne kazenie: Rôzne mikroorganizmy, ako sú baktérie a huby, môžu ľahko preniknúť a rásť na slivkách vďaka ich mäkkej textúre a vysokému obsahu vlhkosti. Tieto mikroorganizmy spôsobujú hnilobu ovocia a vznik nepríjemných pachov a chutí.

Naproti tomu sušené slivky sú sušené slivky, ktoré prešli procesom dehydratácie.

Sušením sa výrazne znižuje obsah vlhkosti v ovocí, čím sa vytvára prostredie menej priaznivé pre rast mikróbov. Odstránenie vody tiež inhibuje aktivity enzýmov a spomaľuje rýchlosť dýchania. Výsledkom je, že sušené slivky možno skladovať dlhší čas bez výrazného znehodnotenia.

Proces sušenia navyše koncentruje cukry a živiny v sušených slivkách. To prispieva k ich charakteristickej sladkej chuti a zvýšenej nutričnej hodnote v porovnaní s čerstvými slivkami. Vysoký obsah cukru tiež pomáha konzervovať sušené slivky tým, že bráni rastu mikróbov.

Okrem toho sa počas procesu sušenia slivky často ošetrujú konzervačnými látkami, ako je oxid siričitý alebo sorban draselný. Tieto chemikálie ďalej zabraňujú znehodnoteniu a predlžujú trvanlivosť produktu.

Stručne povedané, nízky obsah vlhkosti, koncentrované cukry a použitie konzervačných látok v sušených slivkách pomáhajú inhibovať mikrobiálny rast a enzymatické reakcie, čo vedie k podstatne dlhšej skladovateľnosti v porovnaní s čerstvými slivkami.