Čo sa stane, keď sa jedlo rozloží?

Keď sa jedlo rozkladá, prechádza sériou chemických a fyzikálnych zmien, ktoré rozkladajú zložité molekuly v potravine na jednoduchšie látky. Tieto zmeny sú spôsobené pôsobením enzýmov, mikroorganizmov a iných faktorov.

Hlavné fázy rozkladu potravín sú:

1. Autolýza: Ide o počiatočné štádium rozkladu, ku ktorému dochádza, keď enzýmy v samotnom jedle začnú rozkladať tkanivá. Tento proces je spustený smrťou rastliny alebo zvieraťa, ktoré vyprodukovalo potravu.

2. Mikrobiálny rozklad: Mikroorganizmy, ako sú baktérie, kvasinky a plesne, začnú kolonizovať rozkladajúce sa potraviny a rozkladajú živiny na jednoduchšie zlúčeniny. Tento proces je často sprevádzaný produkciou plynov, ako je oxid uhličitý, metán a amoniak, a tvorbou tepla.

3. Hnitie: Toto je štádium rozkladu, v ktorom sa bielkoviny v potravinách rozkladajú, čo vedie k produkcii zapáchajúcich zlúčenín, ako je amoniak, sírovodík a prchavé mastné kyseliny.

4. Mineralizácia: Konečné štádium rozkladu, v ktorom sa anorganické zlúčeniny v potravinách rozkladajú na minerály, ako je dusík, fosfor a draslík. Tieto minerály potom môžu prijať rastliny, čím sa dokončí cyklus recyklácie živín.

Rýchlosť rozkladu potravín závisí od viacerých faktorov, vrátane druhu potravín, teploty, obsahu vlhkosti a prítomnosti kyslíka. Potraviny sa napríklad rýchlejšie rozkladajú pri vyšších teplotách a za prítomnosti vlhkosti. Aeróbny rozklad (v prítomnosti kyslíka) je zvyčajne rýchlejší ako anaeróbny rozklad (v neprítomnosti kyslíka).

Okrem toho sa rôzne potraviny rozkladajú rôznou rýchlosťou, pretože ich zloženie je tiež odlišné. Sacharidy a cukry (príklad:ryža a chlieb) sa pri teplote okolia rozkladajú najrýchlejšie v porovnaní s tukmi (príklad:slanina).